Čo prúdi bežcom v hlave, keď bežia dlhý víkendový beh

S touto otázkou sa v poslednom čase stretávam pomerne často. Naposledy mi tuto otázku položila moja kamarátka a zároveň aj zverenkyňa Katka. A je to výborný námet na nový článok. Musím povedať, že je to zaujímavá téma.

IMG_9900

Čo všetko nám víri v hlave počas dlhých sobotných alebo nedeľných behov. Našich obľúbených #longrunov.

Na úvod témy si povedzme, na čo mi je dlhý beh, keď behám 5 či 10 kilometrové trasy. Som toho názoru, že alejkoľvek vytrvaleckej disciplíne sa venujete, či už krátkodobej, strednodobej alebo dlhodobej – vytrvalosť je základ. Túto vetu Vám povie každý bežecký tréner.

Dlhé behy slúžia na budovanie základnej vytrvalosti. Pre väčšinu z vás to predstavuje trénovanie v aeróbnom režime, kedy dochádza k rôznym fyziologickým benefitom, ako napríklad zlepšenie ekonomiky srdcovej činnosti, lepšia utilizácia tukov, zosilnenie jednotlivých svalových skupín, šliach, väzív a mnohé ďalšie.

Celková kilometráž dlhého behu závisí od vašej výkonnosti, od cieľa prípravy a samozrejme aj od metodiky, ktorú zvolí tréner.

Pre šprintéra možno považovať dlhý beh 8km, pre desiatkára 16km a pre polmaratónca aj 25 kilometrov.

A aké možné myšlienky Vám idú na um, keď bežíte vyše hodiny alebo aj dvoch a viac? A práve túto otázku som položila nielen sebe, ale aj iným bežcom.

Romana Komarňanská

Posledný mesiac som bežala dva behy, ktoré boli nad 2 hodiny (30km a 32km). Tieto behy vyžadovali psychicky sa nadstaviť pred samotným tréningom. Oba behy mi vyšli na sobotné ráno. Už pri raňajkách som sa upokojovala, že sa cítim dobre, nič ma neťahá a mám dostatok energie na tréning. A potom to príde, stojíte na štartovacej čiare vášho tréningu a poviete si: ,,uf, to bude trvať, nech to mám z krku, nechce sa mi, po celom týždni to bude tréning, cítim nejaké stuhnuté nohy.” A predstavte si, že toto si budete opakovať 30km. Rovno to môžete po kiláku zabaliť. Slovné spojenie: myšlienky ovplyvňujú výkon je skutočne na mieste a hlavne pri dlhých behoch. Skúste sa preto sústrediť na svoje dýchanie, svoje tempo, svoj bežecký krok. Rozdeľte si svoj beh na čiastkové ciele a keď to nejde prvé kilometre, verte mi, že niekedy treba v úvode to prekonať a potom to pôjde. Niekedy sa teším aj na občerstvenie, keď sa sústredím na pitný režim a odpočítavam kilometre, kedy mi podajú jontový nápoj.

Počas dlhého behu sa snažím koncentrovať na tieto parametre, ale bohužiaľ aj mne mysľou lietajú myšlienky frustrácie, bolesti, nechuti. A vtedy musím rozmýšľať. Hoci beh je jednoduchý šport, aj tu treba premýšľať. A práve vtedy si zadám úlohy do mysle- snažím sa transformovať negatívne emócie do pozitívneho myslenia. A verte mi, funguje to.

Skúste si niekedy odklusať 6km s tým, že prvé tri kilometre si nahovárate negatívne emócie, napríklad: nechce sa mi, bolí ma celé telo, je teplo, je zima, fúka, nebaví ma to, na čo to robím, som unavená, a potom po 3 kilometroch to transformujte do pozitívneho vnímania. Pocítite ten rozdiel. Priznám sa, že toto psychologicko-športové cvičenie som absolvovala v lete pri 35 stupňoch a mala som chuť, po necelom kilometri zastaviť a vykašľať sa na tréning.

Takže odvtedy veľmi často používam moju obľúbenú vetu, ktorú zbožňujú aj dievčatá zo Sheruns- všetko je v hlave.

A poďme sa pozrieť, aké myšlienky sa premietajú hlavou počas dlhých tréningov- vytrvalostnej bežkyni Zuzke Durcovej, vytrvalostnému bežcovi Marekovi Hladíkovi a trénerovi, učiteľovi, vytrvalostnému bežcovi Matúšovi Kovalčíkovi.

Zuzka Durcová

Záleží, či bežím sama alebo s niekým. Pokiaľ bežím s niekým, je to celé omnoho jednoduchšie, pretože všetky myšlienky sa akoby rozplynú a ja sa sústredím iba na beh.

Ak bežím sama, je to trochu iné. Najťažšie sú asi prvé kilometre. Občas sa dávam dole a neverím si, že tréning zabehnem ako treba. Vtedy si v duchu poviem, že to odbehám – aj keby mám ísť pomaly, hlavne nezastaviť a nevzdať.

Mentálne si rozdelím beh na tretiny a potom som iba v tom danom kilometri. Sústredím sa na techniku behu. Ako sa odrážam od zeme? Ťahám pätu k zadku? Lakte! Uvoľni ramená!

Ale približne od polky behu aj tak odíde väčšina myšlienok a som iba telo v pohybe. Keď prídu kritické kilometre, už sa len motivujem. Vravím si že idem super, som skvelá, dám to a už len kúsok. A následne myšlienkami späť k dychu, späť k technike.

Samozrejme, občas nastane kríza – niekedy fyzicky, niekedy psychicky. Vtedy dávam slúchadlá (iba na bezpečných cestách, kde nechodí veľa áut, neprší, nešmýka sa), vypeckujem Eminema alebo random garážový rap, zatnem zuby a bežím aj cez to.

Marek Hladík

To, na čo myslím pri dlhých behoch záleží od viacerých okolností. Napríklad v zime keď je sneh, ľad tak riešim kam došliapnem, aby som sa nedolámal. Alebo ak fúka, tak prečo musí fúkať práve proti mne 🙂

Ďalej do spomínaných okolností vstupuje aj terén. V kopcoch sa zamýšľam nad tým, prečo som taký slabý a nevládzem. Tiež sa snažím nezablúdiť a tým si zbytočne nepredĺžiť tréning, resp. zvoliť správnu cestu, aby mi vyšla potrebná dĺžka kilometrov. Samozrejme sú chvíle keď len vnímam okolie a najmä v lese si užívam prírodu. Niekedy myslím aj na veci zo života, ktoré sa mi udiali alebo ma len čakajú a snažím sa vymyslieť spôsob ako ich čo najlepšie vyriešiť. Každopádne niekedy si uvedomím, že prešlo už niekoľko kilometrov a nemyslel som pri nich vôbec na nič. Takže v skratke…je to rôznorodé.

Matúš Kovalčík

Počas dlhého behu za prvé využívam čas od seba pre seba a častokrát si odpoviem na otázky, na ktoré počas bežného dňa nejak nieje čas, prípadne ma napadnú nové otázky a myšlienky, nad ktorými by som napríklad počas bežného dňa nikdy nerozmýšľal resp. nemal čas rozmýšľať, čiže je to čas porozprávať sa sám so sebou, znie to vtipne, ale je to skvelé.

Po druhé a to asi celkovo najčastejšie riešim to ako sa počas dlhého behu cítim, čo by bolo možno dôležité zmeniť, prispôsobiť alebo udržať, napríklad technika behu, dýchanie.

A po tretie niekedy nemyslím, ale že úplne na nič – hudba v ušiach a idem si pekne v tempe a rytme hudby.IMG_9900.JPG

Budeme sa tešiť, ak sme Vám pomohli poradiť si s myšlienkami a dali stručný návod ako na to. Ako si užiť dlhý beh a hlavne nebáť sa ho.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Odoslané z iPhonu

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s