Vysokohorská príprava. Ako na ňu?

V našich veľhorách, presnejšie na Štrbskom Plese trávim pomerne veľa času. Každodenné pohľady na zasnežené štíty a modrá obloha ma vždy pozitívne naladia na trénovanie po zasnežených chodníčkoch. A hoci je zima v plnom prúde, celý január tu bolo vďaka inverzii dokonca teplejšie, ako u nás na západe. Radosť z trénovania na tomto nádhernom mieste, však zďaleka nie je ten hlavný benefit pobytu na horách.

Príprava či trénovanie vo vysokej nadmorskej výške je diskutovanou témou medzi trénermi, odborníkmi v oblasti športu, či športovými lekármi.  Veľa profesionálov trávi nespočetné množstvo týždňov vo vysokohorskom prostredí. Mne osobne sa nestalo, že počas pobytu v Tatrách by som nestretla mnohých športovcov rôznych športov. Bežcov, plavcov, chodcov, vzpieračov, či kanoistov.

Prečo navštevujú športovci miesta s vysokou nadmorskou výškou a aký to ma vplyv na ich výkonnosť?

Nielen športovci orientujúci sa na vytrvalostné disciplíny zaraďujú prípravu vo vysokej nadmorskej výške. Cieľom všetkých je zvýšenie športovej výkonnosti.

Pri dlhodobejšom pobyte vo vyšších nadmorských výškach dochádza k množeniu erytrocytov. Červené krvinky prenášajú kyslík do svalov. Čím ich máme viac, tým viac kyslíka môžeme doručiť do svalov.

Počas niekoľkých týždňov dochádza tiež k zvýšeniu maximálnej tepovej frekvencie, poklesu objemu krvi, narastá množstvo hemoglobínu, ktorý viaže kyslík.

Ak zaradíme fyzickú záťaž, organizmus reaguje zlepšenim schopnosti okysličovať svaly. Dochádza k lepšiemu prekrveniu a zvýšeniu aktivity oxidatívnych enzýmov. Organizmus sa učí lepšie využívať kyslík.

Aká je optimálna doba pobytu vo výškach?

Vo vyšších nadmorských výškach by mal športovec stráviť minimálne 14 dní a viac. Až po dvoch týždnoch sa efektívne naštartujú procesy množenia červených krviniek.

 Aká je optimálna nadmorská výška? 

Za vhodnú na prípravu je považovaná nadmorská výška od 1500 m.n.m. Podľa mnohých trénerov a metodikov je najoptimálnejšie trénovať vo výškach medzi 2000 až 2500 m.n.m. Naopak, fyzická príprava vo vyšších výškach od 3000 m.n.m. nedáva zmysel a môže spôsobiť zdravotné komplikácie, dokonca zhoršenie výkonnosti.

Kedy sa dostaví efekt tréningu? 

Najlepšia výkonnosť by mala prísť po troch týždňoch po návrate z prostredia s vysokou nadmorskou výškou. Je to však veľmi individuálna záležitosť, vychádzať môžeme jedine zo skúsenosti. Preto je veľmi dôležité, naplánovať si takúto prípravu dôkladne pred dôležitými pretekmi.

Aké sú moje skúsenosti?

Nadmorská výška 1370 m.n.m., ako má náš jediný vysokohorský športový komplex, je menej ako spomínaných 1500 m.n.m. Vzhľadom na nadmorskú výšku v akej dlhodobo žijem, môžem povedať, že rozdiely su cititeľné aj na Štrbskom Plese. A trénovanie tu považujem za postačujúce. Aktuálne striedam pobyt vo výške s pobytom v nížine v dvojtýždňových intervaloch.

Keď som absolvovala svoje prvé sústredenie na Štrbskom plese, mala som typické príznaky prvých dní trénovania vo vyššej nadmorskej výške. Odrazilo sa to na mojom dychu, pulzovej frekvencii, bolesťami hlavy, príznakmi únavy. S odstupom času, po absolvovaní viacerých sústredení, si organizmus vie rýchlejšie zvyknúť a vie sa rýchlejšie adaptovať na redší vzduch a nedostatok kyslíka.

Trénovanie vo vyšších výškach pôsobí na každého rozdielne. Veľmi dôležité je postupné a systematické plánovanie tréningov. Základom je myslieť na fázu aklimatizácie a so záťažou začínať postupne, pričom je potrebné dbať na pocity športovca a sledovať jeho tepovú frekvenciu.

Všetko toto si vyžaduje aj prítomnosť trénera, prípadne iných odborníkov. Nevyhnutný je dostatočný príjem tekutín, kvalitného stravovania a regenerácia. Osobne odporúčam tiež zvýšit prísun železa spolu s vitamínom C.

Z mojej skúsenosti viem povedať, že toto nie ľahké trénovanie mi pomohlo posúvať svoju výkonnosť. Na vlastnej koži som si vyskúšala pozitíva aj chyby. Najväčšou chybou bolo, keď som pred dôležitými pretekmi bola príliš neskoro dolu. Teda doma. Telo mi dalo pocítiť, že niekde sa stala chyba.

Aj také veci sa však stávajú. Negatívne skúsenosti nás mnohých motivujú pracovať lepšie a rozumnejšie.

Aké sú negatíva vysokohorskej prípravy?

Zo športového hľadiska, hoci nevnímam zásadné negatíva, odporúčam pri zaradení vysokohorskej prípravy konzultáciu s odborníkom. Pre vrcholových športovcov je negatívum dlhé odlúčenie od domova, stereotyp. Hlavne, ak športovci musia za podmienkami cestovať dlhé hodiny. Preto v tomto smere Štrbske Pleso obľubujem. Cesta z domu mi zaberie necelé 3 hodiny. Taktiež dnešná doba mi umožňuje byť v kontakte so svojimi kedykoľvek. Veľakrát prídu za mnou na víkend a trávime tu spoločne čas.

Ak má športovec cieľ, okolo seba správnych ludi a zdravie, aj náročná príprava mu ide ľahsie.

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s