Cesty za behom: Viedeň polmaratón

Viedenský polmaratón sme si určili za vrchol mojej minuloročnej sezóny.  Cieľom bolo zlepšenie času na polmaratónskej trati.  Hľadali sme vhodné alternatívy v apríli, ideálne v jeho prvej polovici. Mali sme výborné referencie od mnohých ľudí, čo už veľkolepou Viedňou bežali. Dostupnosť z Bratislavy bola takisto jedným z dôvodov prečo sme sa takto rozhodli. Okrem toho štart bol 10.04.2016 a 11.04 mám narodeniny a chcela som si k nim dať darček v podobe výkonu s ktorým budem spokojná aj ja aj tréner.

Vo Viedni sa bežia súčasne dve trate, polmaratón a maratón. Čiastočne sa prekrývajú, ale maratónska trať nie sú 2 kolá polmaratónu. Tradičnou súčasťou sú aj štafety.  Celkový počet účastníkov sa ráta na desaťtisíce.  Prihlásila som cez internet registrácia bola jednoduchá a rýchlo hotová. Štartovné nie je najlacnejšie, preto odporúčam prihlásiť sa čo najskôr.

Do Viedne sme sa rozhodli prísť deň pred samotným štartom. V prvom rade, aby som nemusela cestovať v deň pretekov. Chcela som vidieť aj záverečné prípravy trate a pomotať sa v okolí cieľa a samozrejme v kľude si vyzdvihnúť štartové číslo. Číslo som si vybrala na výstavisku, ktoré ponúkalo priestranné expo s rôznymi športovými obchodmi, i technológiami a výživou. Expo je aj výborná príležitosť spaviť si prehľad o bežeckých možnostiach. Skoro každý zaujímavý európsky beh tu má svoj stánok a prezentáciu. Na pódiu miestni moderátori spovedali svojich športovcov, ktorí dávali záverečné rady účastníkom veľkolepého viedenského podujatia.

Po obhliadke trate a historickej časti mesta sme sa presunuli do hotela. Hotel sme si zvolili pár metrov od štartu, tradične aby sme minimalizovali predpretekový stres a logistiku.

Po príchode do hotela nasledovali bežné zvyky bežca deň pred štartom. Vybalenie, prichystanie športových vecí a štartovacieho čísla na pretek, gély, skontrolovanie športových hodiniek, naštudovanie trate, večera a spať.

Na druhý deň ráno, hneď po zobudení viedli moje prvé kroky k oknu. Obávala som sa silného vetra, ktorý predpovedali v sobotu. Bohužiaľ, moje obavy a ich predpovede sa naplnili. A to do bodky. Keď som zbadala kývajúce sa stromy a reklamné plachty, do smiechu mi veru nebolo. V duchu som si povedala, že všetci máme rovnaké podmienky a hádam v tom meste a v dave ľudí sa to trošku zjemní.

Tri hodinky pred samotným štartom som sa naraňajkovala a dostatočne sa snažila hydratovať. Keďže na štart som to mala 150 metrov, ešte som sa vrátila na izbu, kde som sa zľahla rozcvičila a natiahla sa. Z hotela som vyšla približne 20 minút pred štartom. Rozklusala som sa, pár roviniek, strečing, objatie a pekné slová od tých mojich a šup do určených koridorov. V koridore som stretla aj kamoša Mareka, s krorým sme si zaželali ,,ľahké nohy” a odpočítavali sme sekundy drei, zwei goooo. 🙂

Celá trasa preteku viedla cez najpôsobivejšie moderné a historické pamiatky Viedne. Ihneď po štarte sme prechádzali rovno cez dlhý most Reichsbrücke. Po 5.kilometroch sme sa dostali do parku Prater, okolo obrovského ruského kolesa. Pokračovali sme okolo slávnej opery, kde ma povzbudila aj moja rodina, priateľ a kamaráti. Práve tu bolo najviac ľudí, ktorí fandili. Cez viedenské údolie sme sa dostali do Schönbrunnu, bývalého cisárskeho sídla. Ďalej sme sa napojili na obchvat. Táto časť trasy bola najmenej príjemná. Fúkal silný vietor a veľmi ťažké bolo s ním bojovať.

Našťastie už sa schyľovalo ku koncu. Posledné dva kilometre sme prebehli dole ulicou Mariahilfer, známou nákupnou časťou. Pred záverečným kilometrom už počuť hlas moderátora v sprievode hudby a skandujúcich ľudí. Päťsto metrov pred finišom zakričal na mňa môj dedo a ešte som trošičku pridala plyn.

Predomnou už divadlo Burg a očakávaná cieľová čiara. Endlich, koniec. Výsledný čas 1:22:54. Veľká radosť, spokojnosť a aj slzy šťastia v očiach.

Ani neviem ako a mala som na sebe medailu a tradičný cieľový igelit. Na apríl bola dosť zima a veterno. Vzala som si teplý čaj a už s nedočkavosťou čakala na mojich.

Spoločne sme si sadli do blízkej

kaviarne. Podebatovali sme, doplnila som tekutiny, porozprávala o priebehu preteku, teda, čo som nezabudla a presunuli sme sa do hotela. V izbe som si nechala mobil, ktorý svietil vo veľkom. Prišlo mi veľa gratulácií od mnohých známych. Bolo milé, že oni vedeli moj čas a umiestnenie pomaly skôr ako ja. Podľa výsledkov som celkovo skončila ako šiesta žena a dokonca v kategórií na treťom mieste. Cieľom síce neboli  umiestnenia, ale potešilo.

Tak ako to ráno vyzeralo nereálne, prekonať osobák z Barcelony, vyšlo to fantasticky a hlavne podľa mojich predstáv.

Viedeň mi ešte dlho ostane v pamäti.

Ešte taká menšia rada na záver. Nezabudnite si poriadne preštudovať trať preteku, pretože štart a cieľ sú na dvoch odlišných miestach. 🙂

 

 

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s