Cesty za behom: Liverpool polmaratón

Liverpool je známy ako mesto Beatles a športu. Asi by sa dalo dlho diskutovať o tom, čím je slávnejší. V každom prípade je dnešný Liverpool športovým mestom. Tradičné anglické futbalové kluby, Liverpool FC a Everton FC, predstavovať veľmi netreba, len nedávno sme v oboch mali našich reprezentantov.

Okrem toho sa v Liverpoole pravidelne konajú najväčšie anglické dostihy, legendárna Grand National. Najväčší britský golfový turnaj The Open, sa v Royal Liverpool konal naposledy v roku 2015 a nasledujúci ročník hostí klub Royal Birkdale.

Rovnako ako u nás, aj v Liverpoole sa celkom intenzívne behá.

Úprimne, na prvý pohľad mi bolo jasné, že existujú aj miesta s ideálnejším počasím pre beh. Boli sme tam pár krát na futbale a pri tej príležitosti som si mala možnosť vyskúšať tréning v daždi a vetre popri rieke Mersey. Napriek tomu mi mesto prirástlo k srdcu a rada sa tam vraciam.

Niekedy, okolo vlaňajších Vianoc sme plánovali ďalší výlet. Pôvodne mal byť spojený s behom a futbalom, spolu s priateľmi.  Mal sa hrať zápas Liverpool – Chelsea a bežať polmaratón.

Keďže u nás nie je od myšlienky k realizácii nikdy ďaleko, na beh sme sa prihlásili okamžite. Rovnako okamžite sa rozpadla posádka výletu, keď vysvitlo, že sa zápas hrať nebude.

Rozhodovali sme sa, či vôbec ísť.

Nakoniec sme si povedali, že keď už sme sa prihlásili, tak ideme. Považovala som to za výbornú príležitosť na kvalitný tempo tréning.

V sobotu, deň pred štartom sme odlietali z Bratislavy do Londýna. Tam sme si požičali auto a vydali sa na cestu.

Tri a pol hodinová cesta z Londýna do Liverpoolu na opačnej strane cesty, sa tiež dá smelo považovať za zážitok. Potom to už bola klasika, ubytovanie v hoteli a krátka expedícia okolia.

Futbal. Nakoniec bol aj ten. Aj keď nie na Anfielde.

Zhodou okolností prišla Chelsea na Everton. Atmosféra bola úžasná, vtiahla nás do deja. Aj som zabudla vnímať zimu, ktorá je pre Liverpool v marci taká charakteristická.

Po zápase sme mali ako skoro vždy problém nájsť voľný taxík. Ten nahradila príjemná, chladná večerná prechádzka pred spánkom.

V nedeľu ráno, sme si po raňajkách boli vybrať štartovacie balíčky. V Anglicku ich väčšinou posielajú poštou domov, na mieste vydávali iba zahraničným.

Vybavili sme všetko veľmi rýchlo a bez čakania. Po vyzdvihnutí štartovných čísel, sme sa vrátili na hotel.

Do štartu nám ostávali ešte 2 hodiny.

V izbe v teple som sa ľahko rozcvičila a urobila si predštartový strečing. Z hotela na štart bolo necelý kilometer. Ten sme využili na rozklus. K tomu už len pár roviniek na mieste a natiahnutie.

Do koridorov sa vchádzalo netradične zo zadu. Rýchlejší bežci teda museli prejsť všetky až kým sa dostali dopredu.

Spolu s polmaratónom sa bežal aj beh na 15 km. Tisícky bežcov.

Keď som si všimla koľko ľudí je už v koridoroch, chytil ma menší stres. Podarilo sa mi dostať do štartovacieho koridora s časom 1:40, bližšie k štartovacej čiare sa mi bohužiaľ nepodarilo.

Napriek tomu, že som využila moju výšku a prepchávala sa, ako to bolo možné. Na tréningový polmaratón, však miesto štartu nebolo až také dôležité. Aspoň som mala istotu, že sa nenechám strhnúť davom a pôjdem úvod s rozumom. Mala som predpísané držať tempo 4:10 na kilometer.

Moderátor spoločne s nami, bežcami odpočítaval do štartu tri, dva, jedna go.

Trasa bola pomerne rozmanitá. Prvé kilometre sme bežali mestom, cesty boli lemované typickými anglickými domami.

Približne od siedmeho kilometra nás trasa zaviedla do parku. Veľmi príjemné prostredie, stromy, jazerá, široké chodníky, veľa miesta a stále bolo vidno nekonečný had bežcov.

Ani neviem ako a kedy, ale keď sme vybehli z parku, mali sme za sebou už 14km.

Prebehli sme popod most, potom ešte kúsok lesa, lúka, čo trochu pripomínala krosové preteky. Asi od 16 kilometra cesta viedla popri rieke smerom na prístav.

S blížiacim sa cieľom sme prebehli popri Echo aréne, známom Albert docku, posledných pár metrov okolo múzea a za ním už cieľ.

Od začiatku preteku som mala po svojej ľavici miestneho bežca. Počas behu sa snažil so mnou komunikovať.

Zo slušnosti som mu párkrát odpovedala a potom len čakala, že ma predbehne a nechá ma vychutnať si beh. Moje želanie sa splnilo hneď na 19. kilometri.

Spomalil. Posledné kilometre bežci bežia, čo to dá. Vplyvom okolia a povzbudzovania divákov som aj ja mierne zrýchlila. Po dobehnutí som mala výborný pocit. Cieľ som splnila s miernou rezervou.

Kým som čakala na priateľa, vyklusala som a spravila si ľahký strečing. Veľmi mi pomáha, že sa na behoch trápime spoločne.

Prekvapili ma výsledky, celkovo som skončila šiesta. Okrem nich potešilo  aj počasie. Prvýkrát som zažila Liverpool krásne slnečný a dokonca skoro bez vetra. Až nečakane ideálny bežecký zážitok, na ktorý veľmi rada spomínam.

To ešte nebolo všetko. Čo ma úplne dostalo, bolo pár týždňov po návrate domov. Poslali mi list, v ktorom som mala nielen finančnú odmenu, o ktorej som ani nevedela, ale i štartovné o rok zdarma. Fakt, nemala som slov.

Neverila som tomu, že si dali tú námahu a poslali mi to, čo mi patrilo, bez toho, aby som sama musela vyvinúť nejakú aktivitu.

Ak máte chuť bežať polmaratón v marci a stále váhate kam ísť, Liverpool môže byť tiež z jednou z príjemných možností.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s