Cesty za behom: Barcelona polmaratón

 

Približne pred rokom, sme chystali plán pretekov na tento rok. Počítali sme v ňom so skorším polmaratónom a voľba padla na Barcelonu. Predtým som v tomto krásnom prímorskom meste nikdy nebola, o to viac som sa tešila nielen na samotný pretek, ale aj na spoznanie nového miesta.

Do Barcelony sme prileteli v piatok, dva dni pred pretekom. Už na letisku bol cítiť teplotný rozdiel. Pocit to bol fajn, ale trošku som sa aj obávala.  Predsa len doma som trénovala pri iných teplotách.

Ubytovali sme sa v malom hoteli veľmi blízko štartu a cieľa, aby sme mali pretekovú logistiku čo najjednoduchšiu. V deň príletu sme si ešte stihli vybrať štartovné čísla. Expo bolo síce priestorovo veľkorysé, obsah však veľmi bohatý nebol. Každopádne vyzdvihnutie čísla bolo jednoduché a rýchle, čo sa počíta najviac. Cestou naspäť sme stihli ľahkú večeru a nádych atmosféry príjemného mesta.

V sobotu ráno, presne v čase nedeľňajšieho štartu, sme absolvovali ľahký klus s rovinkami a strečingom. Aj pre toto je Barcelona ako stvorená, veľmi rýchlo sme sa dostali na promenádu pri pláži. Okolo pol desiatej, už teplota vystúpila na 24 stupňov, trafili sme aj naspäť do hotela, takže zatiaľ len samé pozitíva.

img_3007V priebehu dňa sme sa zľahka prešli po meste.  Pozreli sme si akvárium, Gaudiho budovy a športové obchody.  Na večeru sa k nám pripojil Juraj Vitko, vymenili sme si dojmy a informácie o trati, zaželali si veľa šťastia a išli skoro spať.

V nedeľu bol štart naplánovaný na deviatu ráno. Vstávala som o pol šiestej, aby som stihla ranný strečing a o šiestej raňajky. Vždy keď idem na cesty, nesmú mi chýbať v kufri moje tradičné raňajky, špaldové vločky, chia semienka, sušené slivky, strúhaný kokos a babičkine vlašské orechy.

Ako vždy pred pretekom, som sa snažila dostatočne piť vodu, ale aj iontový nápoj. O 8:15 sme vyšli z hotela, rozklusali sme sa, opäť pár roviniek a strečing. Rozklusať sa dá v parku, hneď vedľa štartovacích koridorov a napriek veľkej účasti je tam dosť miesta. Vždy ma fascinuje na zahraničných pretekoch organizácia a veľké koridory. Postavila som sa do určeného koridora. Nikdy by som si nedovolila ísť do koridora, kde mi nepatrí miesto.

Konečne výstrel. Presne o 9:00 Valentínsky polmaratón v Barcelone. 15000 bežcov.

Beh som si užívala. Bolo síce trošku veterno, ale prvých 10 kilometrov bolo situovaných v centre mesta. Okolo 15km sa vietor, zdvihol, napriek tomu sa mi stále bežalo výborne.

img_3050Podľa plánu som sa snažila ešte primerane zrýchliť. Mojím cieľom bolo, zlepšiť si polmaratónsky čas. Podľa hodiniek, som videla, že ak si tempo udržím bude to veľmi pekné zlepšenie.

Ale stále som tŕpla, kedy príde kríza, ostávalo ešte 6km.

Na 18km bol mierny kopček. Po kopčeku už nasledoval krásny výhľad.

More, pláž, vysoké palmy a kaviarničky. Bolo cítiť pravú prímorskú vôňu.

Už bolo cítiť aj to, že teplota sa šplhá k 24 stupňom. V duchu som si povedala, vďaka za štart o deviatej.

Nastal dvadsiaty kilometer. Všade okolo veľa ľudí, ktorí všetkých podporovali a hnali vpred. Dokonca pár ľudí zakričalo Romana vamos!, čo ma v tom momente ešte viac hnalo smerom k cieľovej čiare a vyčarilo úsmev na tvári.

Koniec preteku. Odbehnutých 21,1km v čase 1:24. Cieľ splnený a prekročený o minútku. Priznávam sa, že po trénovaní v snehu, na ľade, pre mňa v extrémnej zime, som nepredpokladala taký dobrý čas.

V cieli som sa cítila výborne, nielen vplyvom vyplavených hormónov, splneným cieľom, ale taktiež zadosťučinením za všetky tréningy počas zimného obdobia.

Oceňujem aj organizáciu pretekárov po dobehnutí do cieľa, pekne postupne sme prešli uzavretým námestím, dostali sme vodu, banán jablko, ionťák a opäť sme sa vyhli tlačenici.

Do hotela to bolo asi 300 metrov. Nasledovala sprcha a oddych. Po oddychu sme, sme sa s priateľom vybrali na obed k pobrežiu. Pridal sa k nám aj Juraj.

Príjemný obed sme zimg_3019akončili čokoládovým koláčikom za odmenu. Napriek behu v nohách sme sa ako správni športovci išli pozrieť na olympíjsky štadión.

Úprimne, nie je to úplne miesto pre turistických fajnšmekrov, ale duša športovca pri troche predstavivosti dokáže oceniť miesto, kde kedysi bojovali najlepší športovci planéty.

Škoda však, že namiesto skokanov do vody sú v plaveckom areáli oproti hlavnému štadiónu vo vode len čajky. Okolité parky sú však pekné a výhľad na mesto je nádherný.
Rozlúčili sme sa s Jurajom, ktorý išiel domov ešte v ten deň. A nás čakal ešte posledný bod programu. Čo by to bola za návšteva Barcelony bez futbalu. Večer na Camp Nou zavítala Celta Vigo.

Lístky sme kúpili priamo cez stránku FCB, čo pokiaľ nie je najdôležitejší zápas sezóny, vôbec nie je problém. Na štadión sme išli metrom. Futbal bol výborný, veľa gólov, no z atmosféry som bola trochu sklamaná, nevyvolalo vo mne to také efullsizerendermócie, ako futbal v Anglicku.

Ale napriek tomu, skvelá bodka za výletom. Cestou na hotel sme zmokli, keďže sme mali problém chytiť si taxík.
Celá cesta a pobyt v Barcelone vo mne zanechala len tie najlepšie pocity a dojmy. Nemám ani jednu negatívnu myšlienku.

Ak máte v pláne bežať v zime polmaratón a zrak vám padol na Barcelonu, určite vrelo odporúčam.

My sa chystáme opäť.

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s